Spomienkový deň pri príležitosti 180. výročia Východoslovenského roľníckeho povstania z roku 1831 sa uskutočnil dňa 4. 9. 2011 pred budovou Domu kultúry vo Vranove nad Topľou.
Uplynulú nedeľu usporiadal miestny odbor Matice slovenskej vo Vranove nad Topľou v spolupráci s Mestom Vranov nad Topľou, ako aj s ďalšími obcami a klubmi mladých matičiarov z vranovského okresu Spomienkový deň, ktorý sa konal pri príležitosti 180. výročia Východoslovenského roľníckeho povstania z roku 1831. Východoslovenské roľnícke povstanie bolo najväčším protifeudálnym povstaním vo vtedajšom Uhorsku v 19. storočí, ktoré zmenilo chod dejín strednej Európy. Program začal dopoludnia výstavou vo Vlastivednom múzeu vo Vranove nad Topľou a následne pokračoval alegorickým sprievodom od obvodného úradu až po Mestský kultúrny dom, kde mladí matičiari predviedli symbolické boje roľníkov s drábmi a cisárskym vojskom v dobových uniformách, s dobovými puškami a delom. Súčasťou programu boli aj súťaže a vystúpenie sedliakov s bičmi. Tajomník Matice slovenskej a poslanec Mestského zastupiteľstva vo Vranove n/T, Marián Gešper, v krátkosti priblížil históriu Východoslovenského roľníckeho povstania. „Signál k začatiu najväčšej protifeudálnej vzbury Uhorsku v 19. storočí, do ktorej sa v horúcom lete roku 1831 zapojilo takmer štyridsaťtisíc slovenských roľníkov, vyšiel práve z nášho vranovského regiónu. Východoslovenské roľnícke povstanie bolo vzdorom roľníkov v Zemplínskej, Šarišskej, Spišskej a Abovskej stolici proti sociálnemu zbedačovaniu a národnému ponižovaniu. Pohár trpezlivosti pretiekol v lete roku 1831. Uhorsko v tom období ďaleko zaostávalo za krajinami Európy. Zrušenie nevoľníctva prinieslo nevoľníkovi osobnú slobodu len na papieri, vrstva feudálov predstavovala 5 % z celkového počtu  obyvateľov, ale vlastnila 80 % pôdy. Veľká neúroda a hlad v dedinách východného Slovenska a šíriaca sa cholera nečakane vyostrila situáciu. Začali sa šíriť aj zvesti o trávení studní pánmi, čo bola poslednou kvapkou povstania, ktoré sa začalo útokom slovenských roľníkov na panské sídla a uhorské úrady. Došlo k zrážkam s uhorskými drábmi. Najprudší priebeh malo práve v okolí Vranova odkiaľ sa vzbura šírila všetkými smermi. Po krvavom potlačení povstania súdy v priebehu augusta a septembra odsúdili na trest smrti obesením 119 povstalcov, ďalších vyše štyritisíc roľníkov, vrátane žien, bolo odsúdených na kruté palicovanie. Zachovali sa mená popravených: Hamza, Cipala, Pavúk, Kozák, Mihalov, Ostroha, Monigaš a ďalší... V tomto ohľade možno povedať, že vzbura našich predkov zmenila beh dejín a v ovplyvnilo aj naše životy. Na dvadsiate výročie jej vzniku v roku 1938 bol postavený monumentálny pamätník venovaných roľníckej vzbure, umiestnený na vrchu Furča,  v Haniske pri Prešove. Je chvályhodné, že v okrese Vranove aj vďaka Matici slovenskej a mestu sa na našich predkov nezabúda. Máme dva pamätníky. Pred jedným stojíme tu pri Dome kultúry, druhý je v obci Čaklov,“ ukončil svoj príhovor M. Gešper a zároveň vyzval predstaviteľov štátu a samosprávy, aby sa na túto udalosť nezabúdalo, čomu bude napomáhať aktívne aj Matica slovenská.

Zdroj: Vranovské Spektrum